tak dievčatá moje...dlho sme sa nerozprávali, skoro nič o vás neviem, neviem ako žijete, tak som sa rozhodla, že vám aspoň ja napíšem:)....No čo nového bola som v Holandsku ako určite viete pozrieť Inge a Woutera a Hannesa a Barta...Anija nemohla lebo mali konferenciu s Atlétmi v akcii.
Holandsko je krásna krajina aj keď nemá žiadne hory. V Amsterdame je plno kanálov asi tisíc mostov a každý týždeň do tých kanálov padnú tri autá...čo je za rok vyše 150 :D...to som sa dozvedela od uja na výletnej loďke Amsterdamom.
No to čo mi dal poznať Boh, bolo o mnoho, mnoho väčšie...aspoň pre mňa. Videla som totiž našich dobrovoľníkov v normálnom živote, bývala som u Inge a prišli nás pozrieť chalani. A jasné je že keď niekoho vidíš po dlhšom čase (ani oni sa poriadne nevideli od vtedy ako sa vrátili domov) opýtaš sa ako sa má. Väčšina ľudí vám odpovie že fajn, dobre v pohode...Inge sa však pýtala "So, do you live your dream?"...tak čo žiješ svoj sen?....keď sa totiž prihlasovali na dobrovoľníctvo pre AiA mali prednášku aj o tom, že keď robíš dobre iným, tak aj tvoj život sa stáva lepším a tak prežiješ vlastne svoj vysnívaný život/vysnívaný sen
Moje prekvapenie však bolo o to väčšie, keď chalani na túto otázku odpovedali..No.Im struggling, my expectations havent been fulfill/ Nie, stále bojujem, moje očakávania sa nenaplnili..toto boli ich odpovede.
Bola som prekvapená, býdy keď vidím Tomáša, Milana, tetu Janku, nášho pána dekana...alebo aj týchto Holnďanov vyzerá to že ich svet je dokonalý, že žijú svoj sen, majú úsmev na tvári a veria v Ježiša.Nie je to dosť aby bol niekto spokojný? Asi nie. Hannes povedal....tak veľmi by som chcel byť s Bohom, venovať mu viac času, on mi dal celého seba a ja si neviem nájsť na neho čas...bojujem a trápi ma to. Wouter hovoril zase o jeho očakávaniach, naozaj si myslel, že keď príde na Slovensko uvidí "živého" Boha, no nestalo sa tak aspoň podľa neho, možno si myslel, že zrazu začne veriť celá dedina, že možno sa jeho život zmení, že naozaj uvidí Krista...no nestalo sa, bol sklamaný....veľmi ma to všetko prekvapilo...ľudia, ktorí pred pár mesiacmi plní entuziazmu hlásali Božie slovo mali svoju vlastnú krízu viery. Nie že by boli nejakí, skleslí alebo že by ma prijali nejak zle, naopak boli veľmi priateľskí, ale vo svojom vnútri bojovali. V sobotu sme sa veľa modlili a čítali si z Biblie Matúš 4, 18-22 napíšem len poslednú vetu....Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním". Nechcem vám tu teraz rozprávať o tom aby ste odišli od svojich rodín, skôr to, že niekedy sa venujem všetkému inému len nie Bohu, nechcem vás hrešiť práve naopak vás povzbudzujem ak si myslíte, že dávate Bohu málo-tak ako Hannes, modlím sa za vás aby ste sa pokúšali čo najviac k nemu priblížiť a sak strácate vieru ako Wouter, modlite sa, budem sa aj ja aby ste sa necítili stratení...pretože Boh je stále tu a ako ja stále hovorím...ak máte pocit, že vám nedvíha telefón....Boh má odkazovač...veľa odkazovačov a nikdy vám nepovie nie..jeho odpoveď je vždy áno, možno...alebo pre mňa to najlepšie- mám pre teba niečo lepšie
