Dnes ďalšie slová od Šavla...trošku ťažšie a trošku na zamyslenie, ale stoja za to....
prišla za mnou mladá žena, že rozmýšľa opustiť svojho priateľa. 
"Pije?" opýtal som sa jej.
 "nie."odpovedala.
 "Bije vás?"
"Nie."
 "tak prečo ho chcete opustiť?"
"Je neveriaci a a ja chcem mať istotu."

Nerozumel som, ale snažil som sa ju pochopiť. Mladú ženu, túžiacu po istote.
"myslíte si, že ňou bude prvo-lavicový katolík? On bude pre vás istotou?" Mlčala.
Ako viete, že vás nebude už po týždni byť alebo znásilňovať? Ako viete, že práve vy nie ste pre svojho priateľa, aj keď je neveriaci, prejavom Božej lásky?Mať istotu znamená myslieť na seba. A to je sebecké. Znamená to, že nemôžeme byť istotou pre druhého, ktorý nás v tej chvíli potrebuje."
Mať skutočnú istotu je v tom, že sa nebudeme držať viditeľných vecí, ale budeme tiahnuť k tým, čo sú neviditeľné. Tiahnuť k Bohu, kt. k nám prichádza v neistote, aby nás presvedčil o svojej blízkosti. O jedinej istote, ktorou je on sám. A potom neveriaci priateľ, ktorého poslal mladej žene ako istotu, ku ktorej sa treba ale dopracovať ako ku všetkému podstatnému a dôležitému v živote. Len nepodstatné veci môžeme zdvihnúť, iba tak zo zeme. Nepodstatné veci a nepochopené istoty, ktoré v nás vzbudzujú neistotu. Ako neveriaci priateľ mladej ženy.
(Brat, Šavol)

tak baby na narodeniny som dostala knižku "brat Šavol, Boží šašo"...tento chlap- brat Šavol, je naozaj rehoľník...ale baby on je pecka :D preto som sa rozhodla nenechať si jeho myšlienky a budem vám ich sem posúvať naozaj stoja zato tak keď budete mať čas sem tam si ich prečítajte :)..dnes to budú dve

A potom, že muži nemajú svoje dni.Majú,

len sa to hanbia priznať pred ženami 

a vyzerajú pri tom smiešne. A pretože,

sú slabosi, pán Boh im opustil tých pár 

kvapiek krvi. A oni sa teraz cítia nadradene

a tvária sa, že chápu. A nechápu pritom nič.

Ani vlastné dni bez krvi.

(brat šavol, Boží šašo)

Nie sme šťastní? Prehodnoťme svoj vzťah k Bohu.

Prehodnoťme svoju modlitbu.Ponúknime mu skutočný vzťah. 

Nebojme sa ho volať po mene.Skúsme mu ráno povedať.

" Dobré ráno, mám ťa rád."

A cez deň možno "Sorry, nemám na teba čas." 

Aj to je modlitba. Nie rúhanie, ako mi raz povedala jedna pani pri spovedi.

Pretože ako človek, ktorého mám rád a ktorý má rád mňa, pochopí, keď mu poviem, že 

nemám na neho čas, tak to pochopí aj Boh. A hlavne ja si uvedomím existenciu hlavného vzťahu. 

A potom večer keď si líham, dokážem svojmu Bohu povedať "Ďakujem za dnešný deň."

( brat šavol, Boží šašo)